Klinický význam terapeutického monitorovania liekových hladín pri racionalizácii a individualizácii farmakoterapie

Monitorovanie liekových hladín má význam nielen akademický, ale umožňuje aj racionalizáciu farmakoterapie a chráni pacienta pri vysokodávkovanej terapii často v oblasti toxických dávok, ktoré poškodzujú vitálne dôležité orgány (obličky, srdce, hematopoézu, sliznice a ďalšie).Terapeutické monitorovan...

Full description

Saved in:
Bibliographic Details
Published inKontakt Vol. 7; no. 3-4; p. 211
Main Author Novotný, Jozef
Format Journal Article
LanguageEnglish
Published České Budějovice University of South Bohemia in Ceske Budejovice, Faculty of Health and Social Sciences 01.01.2005
Subjects
Online AccessGet full text

Cover

Loading…
More Information
Summary:Monitorovanie liekových hladín má význam nielen akademický, ale umožňuje aj racionalizáciu farmakoterapie a chráni pacienta pri vysokodávkovanej terapii často v oblasti toxických dávok, ktoré poškodzujú vitálne dôležité orgány (obličky, srdce, hematopoézu, sliznice a ďalšie).Terapeutické monitorovanie hladín liekov (TDM,TherapeuticDrugMonitoring) je jedným z prostriedkov na zvýšenie bezpečnosti a efektívnosti farmakoterapie aumožňuje prispôsobenie dávok individuálnemu pacientovi. Je založené na možnosti stanovenia koncentrácie liečiva v biologických tekutinách, najčastejšie v plazme alebo v moči, ale i v slinách a pod. TDM je súčasťou monitorovania liečby chronicky a kriticky chorých pacientov. Je zdôvodnené u pacientov s odlišnou farmakinetikou liečiv - starších pacientov, novorodencov, detí a i.Sledovanie liekových hladín v priebehu terapie, alebo terapeutické monitorovanie liekov, je komplexná analytická činnosť, ktorá na rozdiel od jednoduchej liekovej analytiky v biologickom materiáli (intoxikácie a i.) sleduje aj ďalšie faktory, ktoré sú dôležité vzhľadom na dynamiku organizmu v priebehu ochorenia a terapie.Cieľom monitorovania liekových hladín v priebehu farmakoterapie je:* analýza liečiv s úzkou terapeutickou šírkou;* aplikácia pri liečivách s dobre definovaným vzťahom medzi koncentráciou liečiva a efektom (buď terapeutickým, alebo toxickým);* analýza liečiv s veľkými inter- alebo intraindividuálnymi rozdielmi v distribúcii farmaka, alebo v jeho klírense;* určiť správny režim a program dávkovania liekov pre jednotlivého pacienta, čiže individualizácia farmakoterapie;* dosiahnuť optimálne účinné koncentrácie lieku pre výsledok terapie;* zabrániť vzniku toxických prejavov ako napr. gentamycín, digoxín, cyklosporín a i.;* sledovať plynule zmeny v priebehu určitej farmakoterapie a túto prispôsobiť aktuálnemu stavu a potrebám pacienta;* sledovať compliance pacienta pri zavedenej terapii.
ISSN:1212-4117
1804-7122
DOI:10.32725/kont.2005.043